Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zelená strecha

Prečo zelené strechy?

Zelené strechy sa vo viacerých krajinách (Nemecko, Francúzsko, Dánsko) stávajú prakticky povinné a to najmä v prípade komerčných stavieb. Logika zelených striech je totiž úplne jasná – na celej zemeguli neustále pribúdajú nové stavby a objekty a kvôli zastavaným plochám sa neustále zmenšuje podiel zelených plôch. Zelená strecha je pritom najjednoduchší a najúčinnejší spôsob, ako tieto „ukradnuté“ zelené plochy vrátiť späť. Výhody takýchto striech sú neodškriepiteľné: zlepšovanie mikroklímy, zmierňovanie sucha a teploty v horúcich letných dňoch, izolácia strechy voči chladu, zníženie nákladov na zakrytie strechy, no a nesmieme zabudnúť ani na oddychovú a estetickú funkciu, lebo ľahnúť si na strechu do trávy je celkom príjemné, no nie?

Ako na to?

Základom pre výstavbu zelenej strechy musí byť dostatočne pevný krov a zadoskovaný podklad, ktorý je zakrytý hydroizolačnou fóliou, chrániacou drevený podklad pred vodou. Túto časť práce by mali vykonať odborníci, ktorý majú zariadenie na zváranie fólie. Ďalší postup sa odvíja od toho, či chcete tzv. extenzívnu alebo intenzívnu zelenú strechu. Obidve si môžete zhotoviť podľa nášho návodu svojpomocne a s nízkymi nákladmi.

Extenzívna strecha

Pod extenzívnou strechou sa myslí bezúdržbová strecha s tenšou vrstvou pôdy. Tento postup sme použili na Ekocentre SOSNA, pri zastrešení jeho verandy a prístavby, ktoré majú mierny sklon strechy a kde sme chceli vytvoriť strechu so suchomilnými rastlinami, aké nájdeme napríklad v krasových oblastiach.

V tomto prípade bola na hydroizolačnú vrstvu pripevnená ešte ďalšia - tzv. zavodňovacia vrstva, ktorá udržiava vodu a zároveň zadržiava substrát pred zošmyknutím. Fólia umožňuje prežitie rastlín aj počas období sucha, lebo korienky rastlín prerastú do kalíškov z ktorých fólia pozostáva a z ktorých môžu čerpať potrebnú vodu.

Na túto fóliu sme nasypali riečny piesok (drenážnu vrstvu) tak, aby zaplnil „kalíšky”. Na to sme nasypali zhruba 5 cm vrstvu ornice.

Do ornice sme najprv nasadili trávu - „mačiny” aj s koreňmi. Počas suchého obdobia, kedy sa nám strechu nechcelo polievať ale tráva vyschla a preto sme ju nahradili suchomilnými rastlinami (rozchodníky, skalné ruže, tymian, zimozeleň, starček a pod.). Odvtedy už viac ako 6 rokov, takmer bez nejakej údržby prekvitá.

Intenzívna strecha

Pod intenzívnou zelenou strechou sa myslí také riešenie, kedy je vrstva pôdy viac ako 10cm hrubá, čo umožňuje pestovanie trávnika, ktorý sa musí raz za čas pokosiť.

Tento lacnejší a ekologickejší postup sme využili pri stavbe Hobitieho domu, kde sme chceli vytvoriť masívnu, zatrávnenú strechu. Pri tomto postupe ušetríte peniaze aj za fóliu pre zavodňovaciu vrstvu, lebo hydroizolačná fólia je tu chránená netkanou textíliou, ktorú však môžeme pokojne nahradiť aj starými kobercami.

Pre zabezpečenie nasypanej hliny pred zosunutím zo strechy, ktorá má sklon cez 30° sme použili staré pneumatiky s odrezaným vrchom, ktoré tvoria na streche mozaiku „kvetináčov“. Pneumatiky sú na spodku vystlané kartónom, tak aby sa z nich nevysypal substrát. Na kartón sa nasype drenážna vrstva z rozdrvených tehál, a na to sa nasype substrát (zmes hliny a kompostu), do ktorého sa vysadia trvalé rastliny a vysejú traviny. Medzery medzi pneumatikami sú vyplnené takou istou zmesou, ako pneumatiky. Pneumatiky sú vzájomne previazané drôtom a tvoria tak súdržný celok. Okraj steny je olemovaný konštrukciou z guľatín, z vnútornej strany obsypanej riečnym štrkom, čo taktiež zabezpečujú pneumatiky a substrát pred zosuvom.

Vďaka pneumatikám je hrúbka substrátu okolo 12 cm, čo umožňuje rast trávy a lúčnych kvetov. Nám sa tam však uchytil aj mangold a šalát a môžeme si tak na streche nazbierať aj čerstvú zeleninu.