Prejsť na: navigácia, hľadanie

Komunitné záhrady


V súčasnosti veľmi často sa vyskytujúce pojmy komunitné záhrady a mestské komunitné záhrady možno vytvárajú dojem, že ide o novú a možno aj módnu záležitosť. Avšak komunitné záhrady majú za sebou už viac ako storočnú históriu a pre nás sú skôr návratom k niečomu, čo už na našich sídliskách vidieť málokedy. Komunitná záhrada znamená, že sa skupina ľudí stretne a že spoločne vytvára niečo harmonické, zmysluplné, hodnotné a dokonca aj jedlé.

Harmonické
Harmónia v prírode a harmónia vo vzťahoch. Oboje sa nám darí občas narúšať. Jedno s druhým sa navzájom dopĺňa, prepletá a posilňuje. Komunitná záhrada pre nás môže vytvárať miesto, kde sa s rovnako naladenými ľuďmi s vreckami plnými semienok a rukami od hliny, budeme cítiť ak nie celkom v pokoji a harmónii, tak aspoň na určitý čas v dobrej nálade a mimo stresu nášho každodenného.

Zmysluplné
Spoločné dielo, spoločné úspechy sú základom pre ďalšie aktivity. Dosiahnuť, aby z miesta, ktoré doposiaľ nepôsobilo až tak vľúdne, alebo neslúžilo žiadnemu účelu, je jedným z cieľov celej snahy komunitných záhradkárov. A dokázať byť aj príkladom pre iných, pritiahnuť ich aby tiež prispeli svojim kúskom, to je očakávanou nadstavbou.

Hodnotné
Všetci sme niečo po našich predkoch zdedili, je na nás, ako to dokážeme zveľadiť. Každý človek je prínosom a ak sa stretne viac nadšencov z viacerých generácií, je to obohacujúce. Pre nás a aj pre komunitnú záhradu. Tí starší majú svoje postupy a skúsenosti, ktoré je možné doplniť o aktuálnejšie (možno občas iba teoretické) informácie od tých trocha mladších a nakoniec odovzdávanie zručností tým najmladším, ktorí sa rýchlo a ochotne učia všetkému novému. Ak je to spojené priamo s príkladom - pestovaním v záhrade - a po čase je možné vidieť aj výsledky spoločnej práce - bohatú a chutnú úrodu - je to určite správny spôsob.

Jedlé
Aj v mestských podmienkach vyrastie krásna červená paradajka, obrovská tekvica alebo na zarastenom plote strakatá fazuľa. Všetko, čo sa dá spoločne vypestovať, je možné aj zužitkovať. A komunitná záhrada je práve miestom, kde sa môžeme spoločne podeliť o skúsenosti, návody a recepty ako na to, alebo ak na to máme podmienky - spoločne sa aj o spracovanie úrody postarať.

Čo potrebujeme?
Miesto - pozemok - plochu, ktorá na prvý pohľad vôbec nemusí pôsobiť tak, že by na nej mohla niekedy záhrada vyrásť. Z príkladov, ktoré sú už odskúšané je možné využiť rôzne plochy, čo je ale nutné, aby sme predišli ďalším problémom, je dohodnúť sa so správcom pozemku (majiteľ, prenajímateľ, osoba, obec, firma,...) tak, aby to bolo obojstranne výhodné. Sú to napríklad:

  • nevyužité plochy, ktoré nikomu a ničomu neslúžia,
  • plochy medzi obytnými domami, alebo predzáhradky,
  • opustené a nevyužívané parkoviská,
  • neupravené školské dvory,
  • plochy pri novostavbách, ktoré ešte neslúžia novému účelu,
  • akékoľvek plochy, ktoré nie sú priamo znečisťované napr. dopravou, odpadovou vodou a pod.

Poznatky o spôsoboch pestovania, ktoré je možné využiť. V súčasnosti dostupné informácie o pestovaní je potrebné pred ich odskúšaním prispôsobiť podmienkam v našej budúcej záhrade. V dizajne záhrady, ktorý si v najlepšom prípade vytvoria ľudia z komunity sami (aj za pomoci odborníka), je možné využiť informácie o prírodných záhradách, o pestovaní vo vyvýšených záhonoch, bylinkové špirály, prírodné jazierka, vertikálne zazeleňovanie, pestovanie v slame a množstvo overených ale aj neoverených postupov.


Peniaze? Nazvime túto časť inak - zdroje. Materiálne, informačné a najmä ľudské. Samozrejme, že sú v tom aj peniaze, ale najmä ľudia, so svojimi skúsenosťami, zručnosťami, kontaktmi, s vlastnými vecami, ktoré je možné v záhrade využiť - záhradnícke a stavebné náradie, materiál, ktorý sami nepotrebujú, semienka z rastlín z vlastných záhrad, rastliny a kríky na presadenie, bylinky, ktoré je možné rozmnožiť a ešte mnoho iného. Zo skúseností a z nižšie uvedených príkladov: nedajte sa odradiť neúspechom, ak sa vám na začiatku nepodarí získať akúkoľvek finančnú podporu. Mnoho vecí je možné zrealizovať aj z vlastných zdrojov ľudí z komunity.

Čím sa riadiť? Keďže spoločným cieľom je vybudovať „jedlú komunitnú“ záhradu, zásadou je nepoužívať žiadnu chémiu, postreky, hnojivá ani odstraňovače buriny alebo niečo podobné, čo by mohlo ublížiť nám, či prírode. Všetko, čo dopestujeme, chceme ochutnať, ovoňať, bez toho, aby sme sa niečoho obávali.

Komunitné záhrady na Slovensku:
Komunitná záhrada Sídlisko III. Prešov
Komunitná záhrada v EMŠ
Komunitná záhrada Dorka.

Zdroj: Katarína Šomšáková. 2014. Komunitné záhrady. In: Silvia Szabóová (ed.). Návrat Záhrad. SOSNA o. z..

Creative Commons Autor(i): Šomšáková, Katarína . Správná citácia tejto stránky podľa normy ISO 690-2: Šomšáková, Katarína . Komunitné záhrady [online]. Zelená Wiki; [citované 19. nov. 2017]. Získané z:

<http://zelenawiki.sosna.sk/index.php?title=Komunitn%C3%A9_z%C3%A1hrady&oldid=375>.