Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hobití dom

Už Mahátma Gándhí povedal, že dom by mal byť postavený z miestnych materiálov, ktoré sa dajú získať v okruhu dvadsiatich kilometrov. Dá sa takýto dom postaviť aj dnes v našich podmienkach?

15491968817_737538cdca_z.jpg

15795463326_c5876424fd_z.jpg

Minulý rok občianske združenie SOSNA na pozemku Ekocentra SOSNA v Družstevnej pri Hornáde, kúsok od Košíc, začali stavať Hobití dom. Touto stavbou chceme ukázať, že sa dá vlastnými rukami, z miestneho voľne dostupného materiálu, postaviť domček, ktorý je pekný, zdravý, príjemný a ... dobrý - v tom pôvodnom slova zmysle.

Pri plánovaní Hobitieho domu sme vychádzali z princípov lokálnych domov:

  • Maximálne využitie jednoduchých miestnych materiálov, bez nenávratných úprav, tak aby ich príroda mohla rozložiť. Táto vlastnosť je dôležitejšia ako trvanlivosť.
  • Splynutie s prostredím, tak aby bol domček v súlade s okolitou krajinou.
  • Nezávislosť na verejných sieťach.
  • Jednoduchosť stavby a voľba takých systémov, ktoré sme schopní sami opraviť.

Ako sme stavali

Ak máte málo peňazí, tak musíte mať veľa času a veľa priateľov. Takže aj my sme stavali najmä s nenahraditeľnou pomocou dobrovoľníkov. Spoločná práca ľudí rovnakej krvnej skupiny, to veru človeka nabudí! Stavbu projektoval náš dlhoročný spolupracovník Róbert Mergeščík tak, aby nebolo potrebné vybavovať stavebné povolenie, ale len oznámiť na obecný úrad výstavbu tzv. Doplnkovej stavby (musí mať menej ako 25 m2 zastavanej plochy).

Stavali sme z miestnych prírodných materiálov: v prvom rade z obyčajnej výkopovej hliny priamo z obce, potom z ílu (starých váľkových tehál), z neohranenej guľatiny, starých pneumatík, štrku, piesku a kameňa. Jednou z mála výnimiek popri týchto miestnych prírodných materiálov bola strešná hydroizolačná fólia, ktorú sme nevedeli ničím nahradiť.

Od začiatku sme vylúčili použitie akéhokoľvek betónu a tomu sme prispôsobili aj budovanie základov, ktoré sú klasické, z ubitého drveného kameňa. Nosné múry sú postavené technikou „Earthbag“, ktorá je na Slovensku zatiaľ prakticky neznáma. Technika bola vyvinutá počas I. sv. vojny kvôli tomu, že sa takto rýchlo dajú postaviť veľmi pevné steny z miestne dostupného materiálu – a toto je jej najväčšou prednosťou aj v dnešných časoch. Pri tejto technike sa na seba ukladajú vrecia plnené vlhkou ílovito hlinitou zeminou a po uložení každého radu sú vrecia ubíjané do jednej roviny. My sme použili miestnu výkopovú hlinu, ktorá sa považuje za odpad a ktorú nám obec rada bezplatne doviezla.

Strecha je tiež netradičná, takzvaná recipročná, z neopracovanej guľatiny, čo je najlacnejšie dostupné drevo. Táto strecha sa stala veľmi obľúbenou pri ekologických stavbách, najmä typu „round house“ (kruhový dom). Princípom tejto esteticky veľmi zaujímavej strechy je to, že je samonosná, čo znamená že jej jednotlivé krokvy sa vzájomne podopierajú bez nejakého podporného stĺpu. Otvor, ktorý prirodzene vznikol pri kladení krokiev je využitý ako svetlík pre osvetlenie vnútra objektu.Vyvýšený rám svetlíka je oblepený hliníkovou fóliou, ktorá odráža slnečné svetlo do interiéru a z vrchu je okno zakryté vyklápacím oknom.

Celý domček je vlastne obrovský „krtinec“, ktorý je s výnimkou južnej strany zasypaný hlinou. Zatrávnená strecha aj násyp dodajú domčeku ten pravý „hobití „ charakter. Kvôli rozloženiu tlaku zemného násypu sme okolo obvodového múra vybudovali ešte oporný múr zo starých pneumatík technikou Earthships, o ktorej bol článok v aprílovom čísle Nota Bene. Hlinený násyp tvorí ideálnu masu pre zabezpečenie vhodnej mikroklímy, v zime izoluje a v lete chladí. Vďaka tomu sa aj zníži spotreba dreva na vykurovanie na minimum.

Už pri stavbe Ekocentra sme presvedčili, že najkrajšie a najzdravšie omietky sú hlinené. Na zhotovenie omietok sme použili opäť miestny materiál - rozdrvené staré váľkové tehly (zmes ílu a slamy), čo je ideálny materiál pre hlinenú omietku. Váľky, ktoré nám priniesli z jednej „búračky“ sme močili niekoľko dní vo vode tak, aby vznikla mazľavá hmota. K tejto hmote sa ešte primiešala nasekaná slama a všetko sa spolu dobre vymiešalo tak, ako sa miesi cesto na chlieb. A s touto omietkovou zmesou sa potom naši dobrovoľníci doslovne maznali, pretože práca s hlinou má v sebe niečo... prastaré. Podobne ako omietky, aj podlaha je hlinená a aj tu dostali staré váľky šancu na druhý život. Mierne navlhčený materiál bol postupne v tenších vrstvách ubíjaný, až vznikla kompaktná podlaha.

Zručnosti pre život

Počas výstavby Hobitieho domu sme zorganizovali množstvo kurzov, aby sa záujemcovia mohli naučiť rôznym zaujímavým a užitočným zručnostiam. Jedným z najzaujímavejších kurzov bol kurz výstavby tzv. ruskej pece. Hobití dom bude totiž slúžiť aj ako čajovňa a klubovňa, priestor na oddych ale aj na varenie čaju. A na to je potrebná piecka, no a keď pec, tak prírodná. Ruská pec, ktorú sme behom troch dní postavili najmä zo starých tehál, ílu, riečneho piesku, štiepaného kameňa a starej varnej platne je vysoko účinná, jednoduchá a pomerne lacná, vhodná nielen na vykurovanie, ale aj na varenie.

2014

25.10. Otvorenie Hobitieho domu na festivale Babie leto Dokončená zelená strecha a zazemnenie Hobitieho domu, slávnostné predstavenie a pokrstenie domu hlinou.

14.12. Dokončené dvere a drevené lavice Osadili sme dvere, a Hobití dom je tým pripravený na prežitie zimného obdobia. Dá sa tým tiež začať overovať účinnosť tepelnej izolácie a Trombeho steny.

Hobití dom bol postavený v rámci projektu podporeného Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis a z podpory programu The GEF Small Grants Programme.