Prejsť na: navigácia, hľadanie

Cordwood

Keď si kúpite za príves lacného palivového dreva, tak ho nemusíte spáliť – môžete si postaviť domček, aký budú všetci obdivovať.

text: Štefan Szabó

foto: Silvia Szabóová, Daniel Szabó

Dom z klátikov?

Každý z nás asi pozná tradičné drevenice, aké sa dajú nájsť v odľahlých podhorských dedinách v celom Karpatskom oblúku. Postaviť takú drevenicu, to bola hotová veda a znalosti o tom, ako a kde vyberať drevo na stavbu, ako ho impregnovať (napríklad býčou krvou), ako ho spájať bez klincov a skrutiek – tie pomaly miznú s poslednými pamätníkmi starých čias.

Málo sa však vie o tom, že chudobnejší ľudia v niektorých oblastiach Čiech (Šumava, Krkonoše) si stavali drevenice z drevených klátikov, spájaných hlinenou maltou. A o tejto opäť ožívajúcej stavebnej technike, obľúbenej v ekologických kruhoch, si dnes povieme niečo viac.

Čo je to Cordwood?

Cordwood konštrukcia je stavebná metóda, pri ktorej krátke odkôrnené polená ukladané priečne tvoria spolu s maltovou zmesou základné stavebné prvky steny. Malta pre spájanie klátikov je tvorená zmesou piesku, vápna, cementu (nemusí byť) a pilín (kvôli pomalšiemu zasychaniu brániacemu popraskaniu malty). Čelá klátikov sú priznané, preto je takáto stena veľmi dekoratívna. A pokiaľ si chcete vytvoriť svetlík, tak na vybranej časti steny môžete nahradiť polená sklenenými fľaškami. Asi jedinou nevýhodou tejto techniky sú jej nižšie izolačné vlastnosti ako povedzme pri hlinených alebo slamených stavbách a preto je tento spôsob vhodný najmä pre objekty, ktoré nie sú trvalo obývané, alebo pre rôzne prístavby.

Ako na to?

Prístavbu Ekocentra SOSNA sme sa rozhodli postaviť práve touto „klátikovou“ technikou kvôli jej jasným výhodám: nízka cena, ekologické a ľahko dostupné materiály, možnosť svojpomocnej výstavby a v neposlednom rade aj zaujímavý, estetický vzhľad.

Kúpili sme za nákladné auto palivového dreva, čo je najlacnejšie dostupné drevo. Zvolili sme dub, ale môžete použiť aj brezu, borovicu, jelšu alebo topoľ. Dôkladne usušené drevo sme na cirkulárke narezali na 40 cm dlhé polená, ktoré sme upevnili do jednoduchého zveráka a odkôrnili obojručnými nožmi.

Na začiatku sme v rohoch budovy sme postavili drevené nosné piliere, na ktoré bol na záver položený drevený veniec, ktorý nesie zelenú strechu prístavby a zároveň sme doskami ohraničili otvory pre dvere.

Prvý rad sme začali na základoch, ktoré sú izolované proti vlhkosti térovým papierom a na ten sme kládli rozpolené kláty kolmo k stene, rovnou stranou dole, tak aby čelá bolo priznané.

Na tento prvý rad už boli kladené celé kláty, spájané maltovou zmesou. Najvhodnejší pomer piesku, vápna, cementu a pilín sme si najprv odskúšali na vzorkách tak, aby sme dosiahli optimálnu konzistenciu (hustú a lepivú). Hrúbka maltového lôžka musí byť dostatočne hrubá – cca 5 cm, tak aby sa drevá vzájomne nedotýkali, čím sa predíde hnilobe dreva. Uprostred maltového lôžka sme nechávali voľný priestor o šírke 1/3 dĺžky polena. Túto medzeru sme vyplnili zmesou pilín (zlepší izolačné vlastnosti) a vápna (odvádza vlhkosť)

Klátiky sme na niektorých miestach nahradili sklenenými fľašami, čím sme vytvorili zaujímavé okno.

Po zaschnutí malty sme vyškárovali medzery medzi klátmi prírodnou zmesou, túto zmes si môžete zhotoviť z jemného piesku a ílu, alebo jednoducho natriete maltu v škárach hrubšou vrstvou vápna.

Nakoniec sme priznané čelá klátikov dôkladne prebrúsili rotačnou brúskou, tak aby vynikla kresba letokruhov a aby sa odstránili z čela driev zvyšky malty alebo vápna. Pokiaľ by ste použili mäkké drevo, tak je vhodné natrieť čelá napríklad ľanovým olejom. Naša prístavba má 6 rokov a zatiaľ žiadnu opravu nepotrebovala.

Cordwood, podobne ako slamené a hlinené domy má podstatne nižšie náklady na výstavbu, ako dom z komerčných materiálov, sú to však postupy náročné na množstvo práce a ani my by sme to bez dobrovoľníkov – ktorým úprimne ďakujeme – nezvládli. Pretože, musíme si pomáhať:)